Morča a jeho povaha

V momente, keď si prinesiete morča domov, máte v domácnosti malú osobnosť. Ako každé zvieratko, aj v tomto malom tvorovi drieme istý charakter. Prejaví sa však až o pár dní.

Doposiaľ som mala len dve morčiatka. Mimi bola čiernobiela hladkosrstá samička, navonok citlivá. Trikrát ju takmer zjedol pes a veľa ráz nešťastne spadla. Bola na mňa citovo naviazaná. No vo vnútri to bol rebel. Bila sa s malou metličkou, hlasným piskotom prekrikovala vysávač a všetky hlodavce v okolí 10 km sa jej báli. Ani za svet nechcela opustiť svoju klietku a len mne dovolila, aby som ju zobrala na ruky, hrala sa s ňou a maznala, česala ju alebo išla v lete von.

Dalibor je úplný opak (na titulke, pozn. red.). Jeho srsť je dlhosrstá (nedajbože prestať rásť) a je to samček. Tvári sa ako hrdina, avšak je veľmi citlivý. Akonáhle je v iných rukách, plače za mnou až to trhá uši. Pustím ho vonku a on sa nedolapiteľne rozbehne do sveta (Mimi ma bežne z vlastnej vôle čakala pred potravinami) no akonáhle je v okolí niekto cudzí, už aj ma volá. 

Raz sa zúčastnil týždňového pobytu so zajačicou Ivy. Ivy bola najprv opatrná, no veľmi rýchlo ho odhalila. Začala mu ujedať z misky či senníka, pred jeho očami pila vodu v čase, keď bol najviac smädný, kradla mu všetku zeleninu. No on sa nebránil. Histericky za mnou pišťal. Myslela som si, že moja snaha o budovanie jeho socializácie je márna, keď som ich v jeden večer prichytila, ako sa ku sebe túlia. Dali stále pišťal, že mu to vadí, no neurobil nič. Asi čakal, že Ivy vyženiem z jeho územia a keď som tak nerobila, vrhal na mňa sklamané a vyčítavé pohľady.

Záhadou pre mňa zostáva, že napriek tomu, aký je bezbranný, aj on budí veľký rešpekt. Boja sa ho nielen škrečky či potkany, ale aj mačky, psy a holuby. Možno preto, že svojou mohutnou srsťou budí dojem "veľkáča". Hádam bude mať šťastnejší život, ako Mimi.

Morčatá sú si však v mnohom podobné. Určite aj vaše uteká cez celý stôl, keď je u veterinára, plače, keď mu strihajú pazúriky a bráni sa, keď ho kúpu. Nepoznám morčiatko, ktoré by nemilovalo jedlo a hľadanie nových a novších skrýš. No nech už je akékoľvek, ak mu ukážete, že je pre vás nenahraditeľné a výnimočné, otvorí sa vám cesta k jeho srdiečku a duši. A z vlastných skúseností môžem zodpovedne vyhlásiť, že to za to rozhodne stojí. :)

B_KL